Byť autentickým sa stalo takmer mantrou našej doby. Všade počúvame, aké je to dôležité, aby sme
boli originálni, či úplne samým sebou. Hej. Len čo to vlastne znamená? Ako sa stať sama/samým
sebou? Nie je toto samotné už paradoxom – “stať sa” sebou?
Často si autentickosť naozaj spájame s istou formou extravagantnosti, výstrednosti, odlíšením sa za
každú cenu. Akoby stať sa sama/sám sebou znamelo nejako zásadne sa zmeniť, byť niekým iným, ako
sme práve teraz. A v tom je ten háčik. Pretože to je predsa pravý opak autenticity, nie?
Tak ako to vlastne je? Ako byť “autenticky” autentickým? To je jedna z našich veľkých otázok, pretože
byť prijímaní tým, kým naozaj sme, patrí medzi naše najzákladnejšie ľudské potreby. A čo nám v tom
najčastejšie bráni? Predsa strach. Z toho, že keď sa naozaj ukážeme, nebudú nás mať radi. Že budeme
odmietaní, zosmiešňovaní, ponížení.
Ako strácame seba
Preto si väčšina z nás vytvára masky. A väčšinou si to ani neuvedomujeme. Snažíme sa správať tak,
aby si nás iní vážili, mali nás radi, aby sme pôsobili cool, aby nás obdivovali. A mnohokrát pri tom
stratíme seba. Ďalšia bežná fráza, však? Čo to ale znamená?
Znamená to, že strácame kontakt so svojimi skutočnými emóciami – vytesňujeme ich, lebo sú príliš
bolestivé. To však znamená, že vytesňujeme aj naše najhlbšie strachy a potreby, ktoré z nich
vyplývajú, a ktoré si tým pádom nemôžeme naplniť! Inými slovami, bránime si v tom, dať si, čo
najviac potrebujeme, lebo si nepripúšťame tú potrebu samotnú!
Ako by si predsa mohol úspešný muž v stredných rokoch pripustiť, ako strašne ho bolí, že jeho matka
uprednostňuje jeho brata?
Alebo, ako si môže dospelá žena priznať, že to, po čom naozaj túži je
uznanie od otca, ktorý ju opustil, keď mala 10…? Problém je však v tom, že z týchto potlačených
emócií vyplývajú isté potreby, ktoré si tým pádom nie sme schopní naplniť, a preto si s veľkou
pravdepodobnosťou vytvárame zástupné problémy.
No ak si neplníme svoje skutočné potreby, tak
nemôžeme žiť podľa seba a nemôžeme byť nikdy spokojní! A samozrejme ani autentickí.
Prijať svoju zraniteľnosť
Naša autenticita sa teda nachádza hneď vedľa našich najväčších strachov a bolestí. Preto tou pravou
cestou k sebe samým je prijatie našej zraniteľnosti.
V slabosti je sila, ak máme odvahu ju prijať.
Pretože sú to práve naše “slabosti”, ktoré nám odhaľujú naše skutočné potreby, a tak sú vlastne
kľúčom k nášmu šťastiu!
No k tomu, aby sme naozaj dokázali prijať svoju zraniteľnosť, potrebujeme jednu vec, ktorú si často
neuvedomujeme: sebalásku a súcit so sebou. Iba ak si vnútri seba vytvoríme milujúce a podporujúce
prostredie, sa dokážeme samy pred sebou úplne otvoriť, byť k sebe maximálne úprimní, pretože
vieme, že nikto nás nebude kritizovať či odsudzovať. Takže opäť sme vlastne pri sebaláske.
Byť sama/sám sebou a žiť autentický život je jednou z našich najzákladnejších ľudských potrieb. A síce
žijeme vo svete obrovskej materiálnej prosperity a nikdy nevídanej slobody, táto naša potreba sa zdá
byť v modernom svete chronicky nenaplnená.
Naplniť si ju môžeme však len my samy. Ak sa nám to
podarí, budeme žiť nielen šťastnejší život, ale budeme garantovane aj inšpiráciou pre iných, pretože
autenticita je ako mor: šíri sa s neuveriteľnou rýchlosťou!
